

FORMA HUSI :
NARAN : QUINTÃO SILVESTRE H. AMARAL
SEMESTER :
I
DEPT : INFORMÁTICA
UNIVERSIDADE NASCIONAL TIMOR- LESTE
ENGENHARIA
HERA
Hoksolok
bo’ot, iha biban ida ne’e hakarak agradese ba Aman Maromak, tan ho Aman Maromak nia kbi’it no
beran bo’ot bele ajuda atan oan , hodi bele hakerek hotu relatorio ida
ne’e, ho diak no kmanek iha tempu nebe determina tia ona. Relatorio nebe’e maka atan oan hakerek maka “ Relatório de orientasaun”.
Relatorio ida ne’e la perfeitu ka kompletu tamba atan
oan, susar tebes atu halo, tamba ho esperensia/ kapasidade kreativu atan oan nian, konaba kontiudu relatorio ida ne’e
minimu tebes - tebes. Tan ne’e ho esperansa bo’ot ba ideia no sujestaun husi le’e
nain tema ida ne’e, atu bele halo kompletu kontiudu tema ida ne’e, atu nune’e
tema ne’e bele sai furak/modelu ba etapa tuir mai.
Tamba ho esperansa ba espectu ida ne’e,
bele suporta hau no kapasita hau,
atu bele sai alunu ne’ebe kreativu iha aspetu edukasaun nian ,iha futuru.
Dili, 05 de julho de 2014
Hakerek nain
(Quintão Silvestre Helena Amaral)
INDICE
LIA MAKLOKE
………………………………………………………………….........................
PARTE I DAHULUK ...................................................................................................................
1.1 INTRODUSAUN......................................................................................................................
1.2 OBJETIVO….. ………………………………………………………………………………..
PARTE II
DESENVOLVIMENTO..............................................................................................
2.1 ORIENTASAUN
ACADEMICA..............................................................................................
2.2 ORIENTASAUN
DO
CAMPO.................................................................................................
2.3 NOMES DOS
ORIENTADORES............................................................................................
2.4 VANTAGEM ORIENTASAUN........................................................................................................................
2.5 DESVANGEN
HUSI
ORIENTASAUN.......................................................................................................................
PARTE III
ENSERAMENTU......................................................................................................
3.1.
KONKLUSAUN.......................................................................................................................
3.2. SUGESTAUN
..........................................................................................................................
PARTE I
DAHULUK
2.6 INTRODUSAUN
Orientasaun hanesan dalan ida ba candidatura sira nebe’e mak
organiza husi comisaun organizadora hodi fahe sira nia experiensia no mos hodi
hatudo ambiente escola nian ba candidatu sira hotu. Ne mos hanesan dalan hodi aumenta
ita nia habilidades, capasidade moris nudar ema nebe’e mak bele ho pasiensia
ida nebe’e mak luan ho konsiensia nebe’e mak dk, hodi sai ema ne’ebe mak diak
no kriativo.
Hanesan akompanha ona orientasaun iha universidade
nascional de timor leste iha faculdade de engenharia nian, bele hatodu professionaliso husi area idak
idak. Nee mos sei sai esperensia ida nebe’e mak sei uja fali hodi hanorin ou
bele ho interesse nebee halo iboot hodi
ita sai mos comisaun organizadora iha futuro. Nee laos facil iha dalan mak ita
hatene. Iha orientasaun nebe’e mak iha orientasaun ho modelu rua:
·
Orientasaun
academica
·
Orientasaun
do campo
Orientasaun academica hanesan atu orienta ita atu klean
liu tan iha area academica nian, hanesan recursos husi professor idak idak iha
universitario laran . Dalan ida atu fo konhese ita nia estrutura curiculum husi universidade
nian, no halo apresentasaun husi professor sira nebee mak existe iha estrutura
univerdidade.Academia mos kria ita atu konhese dosentes sira hotu liu hosi
palestra professor idak nian hodi konta mos sira nia recursos.
Orientasaun do campo nee hanesan atu orienta ita hodi
konhese ambiente escolar nian iha are ecolar hanesan campo de escola . atu sai
mos experiensia ida ba ita, tenki concentrasaun hodi tuir completu prosessu
orientasaun. Ne mos hanesan lisaun basica ida mai ami hodi rai hela iha ami nia
hanoin katak wainhira iha oportunidade atu sai ou tuir mos comisaun
organizadora . Ho espera katak ne laos facil atu halo mai lao neneik no koko
mos ho ita nia konsiensia tomak.
2.7 OBJETIVO
Husi konhesimento
nebe mak diak, konhesimento geral nebe
mak iha hodi halo ou kria ita idak idak nia hanoin , oinsa ita bele hatene
didiak area escolar no bele hatene hotu
recursos escolar nebe mak estruturado.iha geral laiha area espessifico buat ida
nebe mak importante mai ami iha universidade nia laran iha ami idak idak nia
prefere.
a)
Objectivo
espessifico
Hanesan
ponto ida ne’ebe mak importantes iha tempu orientasaun hodi bele hatene no
komprende didiak iha area de especialidade ba ita nia an liu hosi ita idak idak
nia prefere ba dalan ba futuro.buat barak mak iha maibe nia sei suporta hau atu
sai lideransa ida nebe mak diak hodi lidera fali candidatura sira seluk iha
tempo oin mai.
b)
Objectivo
geral
Antes
atu hatene hotu dalan ou prosesu ou lalaok iha area universidade nian sei iha
mos ponto iha konesimento geral nian nebe mak sei orienta ita iha passu a passu
maibe sei lao tuir dalan nebe mak iha. Iha objectivo geral nebe’e mak hanesan
tuir mai nee:
1.
Atu
aumenta qualidade ba ami liu husi area edukasaun nian no mos, ami hetan esperensia
iha papel organiza mos grupo ou comisaun ruma.
2.
Sai hanesan
referénsia ba profisíonalismu ami, atu
bele hakle’an liu tan motivasaun ami nian, oinsa atu estuda
kona ba halo haksumik iha
programa escolar ou programa universitario nian ruma nebee mak iha.
3.
Atu
hetan mos edukasaun professionalismo liu husi dalan recurso edukativo no mos
iha informasaun recursos iha universidade nia laran, ho hodi hatene didiak iha
are dak idak.
4.
Hodi
bele hatene liu tan, iha Disciplina atu kompri ordem nebee mak oferese ona ou
kria ona.
5. Atu implementa no hodi aprende mos buat foun iha
universidade liu husi are nebe mak ami hili, tamba nee sei esperiansia ida nebe
mak sei la haluha.
PARTE
II
DESENVOLVIMENTO
2.1Orientasaun
academica
Orientasaun academica nee hanesan dalan
ida mai ami atu konese hotu recursus universitariu, nebee mak estrututarado
ona. Hanesan atu hakbiit estudante hotu nia fiar no motivasaun boot ba sira
hodi kompri no lao tuir regra neebe mak iha hodi sai estudante ida nebe mak
professiona l iha area academica nian. Nee laos facil maibe lao neneik,
academica atu forma ita sai ema neebe mak professionalismo iha are edukasaun
nian no area hotu hotu.Dalaruma ema
hateten academica ne so lao tuir los nee tenki lao ho bom comportamento tamba
nia sei hatudo ita ou ema ida idak idaknia recursos iha area hotu hotu.
Academica mak forma ema sai professional iha area hotu hotu, hanesan dalan ou
passu ida mai mai iha universidade laran.
Academica nee mos sei asumii ann iha fatin hotu, ne hare fali ba ema idak
idak nia ann, wainhira nia organiza hela ruma hatudo katak professional atu
organiza ema ho experiensia nebe mak academica ga lae?
Dalaruma ema dehan facil facil maibe todan tebes , atu lao tuir dalan nebe
los maibe labele tamba la iha konesimento academica nian iha area buat ruma
deit mos sei labele nee mak hatudo katak todan maibe so ita hakarak.
2.2 Orientasaun
do campo
Orientasaun
do kampu ida nee sei sai hanesan dalan ida atu konhese diak ambiente escolar no
bele mos aumenta konesimento iha area universidade nian hodi mos kria unidade
no hodi hatene mos dalan nebe mak ladiak ba futuro. Atu define deit katak liu
hosi konesimento nebe mak organizado bele mos halo buat nebe mak diak, maibe
laos lao deit ho los maibe sempre iha sala
hodi halo buat sira. Tamba wainhira ita hatene katak iha kampo nian, ita
lao haleu ambiente universidade nian, oinsa ita bele konese hotu se
universidade luan,no oinsa ita bele halo unidade entre ita hotu. Refere fali ba
ita nia an katak buat nebe mak atu realiza karik realiza deit ho ita nia hanoin
hodi kontribui mos iha foturo maibe hau la hatene saida mak ita hakarak atu
kontribui. Dalan fasil ba campu maibe bele hetan todan liu iha area de recursos nian no oinsa
ita bele hetan valor nebe mak diak iha neba. Ema hotu hakfodak karik, maibe
diak hela tamba kria uluk mentalidade nebe mak diak iha area hotu hotu no bele
organiza ona buat balun. Tamba atu define buat kiikoan ida mos seidauk bele,
oinsa mak atu kontribui mos ba dezenvolvimentu iha futuro se waihira sucesso.
Campo barak mak seidauk diak hotu maibe hein hela ita nia kontribuisaun ba
desenvolvimento, oinsa mak ita bele?
Prepara
an ba futuro oinsa, hau la espera katak buat ne’e facil maibe susar karik atu
desenvolve se ita la prepara mos ita nia recursos nebe mak diak. Atu bele
contribui mos ba futuro ita tenki estuda hodi prepara an didiak iha escola no
iha fatin hotu nebe’e mak iha.
2.3 NOMES DOS ORIENTADORES
Nomes Dos
Orientador Departamento Informatica

Semester : 7
Viqueque

Semester : 7
Ermera

Semester : 7
Baucau

Semester : 7
Lospalos

Semester :5

Semester :5

Semester : 5
Nomes Dos
Orientador Departamento Geologia

Semester : 5
Aileu

Semester : 5
Lospalos

Semester :5
Aileu

Semester : 5
Cova-Lima

Semester :5
Ainaro

Semester :5
Liquica

Semester : 5
Bobonaro

Semester : 5
Dili

Semester : 5
Oe-cusse


Semester : 7
Bobonaro

Semester : 5
Baucau

Semester : 7
Lospalos

Semester : 7
Baucau

Semester :5
Cova-lima

Semester :5
Kefa

Semester : 7
Manatutu

Semester : 5
Lospalos


Semester : 7
viqueque

Semester : 7
Ermera

Semester : 5

Semester : 7
Ermera

Semester :7
Baucau

Semester :5

Semester : 7
Manatutu

Semester : 5
Cova-lima

Semester :5
Ermera


Semester : 7
Ermera

Semester : 5
Baucau

Semester : 5
Baucau

Semester : 7

Semester :7

Semester :7
Kefa

Semester : 5
Viqueque
Eurico mateus da costa
Semester : 7
Baucau
Bobonaro
Joanico da costa de jejus
Semester :5
Ermera
Benedito gama
Semester : 7
Baucau
2.4 VANTAGEM ORIENTASAUN
Vantagen husi orientasun atu aumenta ita nia
habilidade no experensia no skill nebe mak
diak husi orientador sira maske buat nebe mak basiko tamba ho respeito, hodi tau
hanesan hadia mos ita nia komportamento liu husi aktividade sira nebe durante
ita halao. Ho konesimento foun neebe mak
iha ho esperansa katak atu halo kompleta dalan wainhira atu halo ba
universidade.Ho ida sei sai hanesan
passu de preparaun ba ami nia an, no fo mos motivasaun neebe mak boot mai ami
atu estuda makaas hodi bele kompete mos ho buat sira balun hanesan nee iha
futuro oin mai . Nee laos buat nebee mak naruk maibe nee buat neebe basiko
tamba ne sei sai fali esperiensia no bele utilija fali ba iha futuro.Oinsa ita
bele kompete ba buat hirak nee, hau sente nee buat ida nebee anesan baze de
konesimento atu wainhira se ita inclui mos iha programa baln ho esperiencia
neebe mak ganha ona bele mos utilija. Tamba iha hau espera katak nasaun sei
presiza liu ema neebe mak qualidade makaas iha dezenvolvimento,no matenek. Ho
ida nee agora bele esforso no estuda makaas hodi bele hetan esperensia diak, kapasidade,
qualidade mentalidade ba futuro.
2.5 ESVANTAGEM HUSI ORIENTASAUN
Faktores desvantazen mak hau hetan durante halao aktividade orientasaun iha buat
barak neebe mak ladiak , ho esperansa katak buat sira nee sei halakon passu a
passu minimo or minimo tamba ho ideologia nebee mak la hanesan husi comisao no
estrutura universidades nian no estado hotu. Tan nee ami iha buat barak durante
nee ami sente katak nee ladiak atu uja. Maibe kompara katak nee ladiak maibe
sei utilija.
1.
Ha’u
sente la orgulho uituan ho facilidade
sira ne’be mak la kompleto atu uza iha tempo presiza.aktividades iha
orientassaun de campo nian tamba wainhira hau rona husi komisaun dehan sei la
iha pressaun fisika maibe existe nafatin.
2.
Hau
sente la orgulho uituan tamba wainhira ita sai lidersansa ba organizasaun ruma
, comisaun ruma no membros ita laiha sujestaun katak iha buat barak neebe mak
ladiak presiza atu halakon maibe uja nafatin no sai bosok liu tan.
3.
Iha
mos problema saude nian se komisaun hatene dehan ema nee moras azma pois nia
haruka ema nee ba rei tiha besi pois ita ba rei ne iha impactu negativo ga lae
? presija atu halakon wainhira kria komisaun de organizasaun tenki atensaun ba
buat hirak ne. Depois ita mos tenki halo balansu agora nee, ema iha nasaun
afrika halerik hela ho moras neebe mak perigosu tebes .
4.
Atu
fahe imi nia esperiensia nebee mak diak nee oinsa? Presiza imi bosok ga?
5.
Hau
la hatene se wainhira ami imita tuir buat nebe mak imi hanorin ne diak ga , hau
la komprende maibe ami la simu ho buat hirak nee.
PARTE III
ENSERAMENTU
3.1. KONKLUZAUN
Liu husi konteudu
introdusaun husi Relatóriu orientasaun
ida ne’e, hakerek nain halo ninia konkluzaun mak tuir mai ne’e :
1.
Comisaun
organizadora ba estudantes barak iha
Timor- Leste, sai orientador ba candidatura sira barak mak la orienta candidatu
sira atu konhese ambiente universitariu nian maibe halo arbiru deit.
2.
Comisaun
organizadora sira mos ,wainhira servisu
ne’e fo husi professor, sira numka halo tamba sira halo tuir kolega sira seluk
ninian.
3.2. SUZESTAUN
Liu husi kontiudu orientasaun ida ne’e, hau rasik konsidera katak buat ne’ebe hau halo ne’e seidauk
perfeitu ka kompletu, tan ne’e hau hakarak simu sujestaun no kritíka husi kolega sira ne’ebe
bele hodi dezenvolve relatorio ida ne’e
ho diak , husi kolega sira, profesor no le’e nain husi relatorio ida ne’e, atu
nune’e iha futuru oin mai bele halo perfeitu no kompleta relatorio ida ne’e ho
diak no los iha futuro , atu nune’e monógrafia ida ne’e bele sai benéfisia
futuru nasaun nian no mos ba le’e nain sira, hakerek nain rasik hodi sai mos referensia ba candidatu
seluk nebe’e mak presiza.
0 komentar:
Posting Komentar